Ako to začalo
Narodil som sa v roku 2015, volám sa Antares a som arabský plnokrvník.
Som úžasný, skvelý, nenahraditeľný, nádherný kôň. Som šikovný, rýchly, vytrvalý, skromný.... Mám len jedinú chybu, nemôžem sa množiť, lebo som valach. Takže to je neskutočná strata pre tento svet.
Prišiel som na svet na jednej rodinnej farme a vyrastal som v spoločnosti ďalších šiestich koní. Bol som v zime v stajni a v lete celý čas vonku. Mohol som behať, hrať sa, skúmať čo môžem vyviesť a na čo mám vlastne nohy. Napríklad taký bezhlavý cval dolu kopcom a potom zas prudká otočka.....Behal som v daždi s vetrom o preteky a naháňal sa s kamarátmi. Na slnku som si spal na lúke a priberal.
Tu som bol tri roky a užíval som si bezstarostný život, žiadne ohlávky, vodítka, výcvik. No pre mňa raj. Sem tam boli nejakí ľudia, mám ich rád, nosia žrádlo a oni majú radi mňa len preto že som. Skvelé. Trochu som sa začínal nudiť a vymýšľať. Sem tam som si utiekol, sem tam som niečo vyviedol......
Potom sa to stalo. Prišli nejakí ľudia, celá rodinka. Kukali na mňa a ja na nich. Jedna osoba vystúpila, potichu prišla ku mne, dala mi ohlávku, vodítko a jablko. No super, ďalšie jablko.....tuším sa mi páči.....ďalšie jablko.......už som bežal za ňou.
Dokonca dala jablká a mrkvu všetkým mojim kamarátom, aj im sa páči. Chodí potichu, moc nesmrdí, dodržuje odstup od môjho telíčka, takže sa nemusím báť že ma kusne aj keď má uši stále sklopené.
Som strašne zvedavý, čo je to zač. Drží vodítko, našťastie zaň moc neťahá, to nemám rád. Len tak ide predo mnou a naznačuje krok. Asi chce, aby som šiel za ňou. Prečo nie, možno z nej vypadne ďalšie jablko. No tak sa prekonám a pôjdem. Chodí so mnou hore, dolu, dookola, zastaví, no tak robím čo ona. A vyplatilo sa, ďalšie jablko. Ja som taký úžasný, tušil som to.
Potom sa všetci niekam stratili, nechali ma tu v stajni s ostatnými a odišli, aj ona, aj jablká. Škoda. Čo by som tak spravil aby sa vrátili, toľko pozornosti okolo mňa, a ako ma obdivovali keď som kráčal. Prežil som aj, že mi chytala nohy a chrbát. Zaujímavé, prečo to asi robila.
Vonku počujem nejaké auto, a čosi tam trepe. Ja som taký zvedavý, čo to môže byť, už aby ma pustili von. A zase prišla, jupííí, určite má niečo na žranie. A zase chce aby som šiel za ňou, prečo nie, aspoň ma vezme von. Tak idem, po ceste dve mrkvy, super a ešte niečo, nejaká vodička do papule (bachove kvapky). A zas mrkva. Tak idem za ňou von a kukám a kukám, na dvore zrazu čosi obrovské stojí a ona ide rovno k tomu. Čo sa zbláznila, veď to tam smrdí toľkými koňmi a ani jedného nepoznám. Radšej zastanem a poriadne si to popozerám. Je tam tma, a ide sa tam po niečom zvláštnom, keď na to stúpim vydáva to divný zvuk, ale je na tom mrkva.....chvíľu počkám, či sa to nepohne alebo to na mňa neskočí a pôjdem zožrať tú mrkvu. Ona tam len tak stojí, tak hádam sa mi nič nestane. Chvíľu váham, ale ona ide dnu, tak idem za ňou, veď je celkom fajn, tak prečo nie, aspoň si to obzriem z blízka. Je to zaujímavé, všetko si to popozerám a ďalšia mrkva. Ona mi snáď číta myšlienky. Ešte mi aj povedala, že sa mi nič nestane, asi jej budem veriť. Ale poznáte to dôveruj, ale preveruj. Zas mi hovorí čosi tak chlácholivo a zrazu sa to za mnou zavrelo!? Čo to? Dáva mi mrkvu, kašlem ti na mrkvu, ako utečiem? Zas mi čosi hovorí, vôbec sa nebojí, len si tu tak stojí pri mne. No dobre tak aj ja budem len tak stáť a zožeriem tú mrkvu teda. Tak si tak stojím, ňuchám okolo, hore je nejaké okno, vidím von. A zrazu sa to pohlo, všetko vo vnútri začalo rachotiť, ja sa bojím, hýbe sa to hore a dolu, strašné, ledva stojím, opieram sa raz vzadu raz vpredu a ten rachot, ešte šťastie že je tu so mnou, čosi hovorí, asi sa ma snaží ukľudniť. Stále sa to hýbe, mám čo robiť, aby som zostal stáť na nohách, ale už si zvykám. Zas čosi hovorí, čo už nemá žiadnu mrkvu? A takto sa vezieme až to konečne zastalo. Uf, ešte je tu aj riadne teplo. Dala mi mrkvu, skvelé a vystúpila von.......Zostal som tu sám a zase sa to pohlo, ale prežil som to doteraz tak ho hádam zvládnem aj bez nej. Čo iné mi zostáva. Tak sa veziem, už ako profík vyvažujem, ešte šťastie, že je tu seno, keď žeriem, som kľudnejší. Konečne to zastalo. Otvárajú sa tie pididvierka a v nich je ONA, s MRKVOU. Zas mi čosi hovorí, otvárajú sa aj dvere za mnou, hurá, sloboda, teraz vybehnem von, len neviem prečo mám ísť pomaly, konečne sa môžem hýbať. Hurááá za mojimi kamarátmi......och, tuším som niekde inde. A sú tu aj iné kone, čo sa stalo? Ešte že je tu aj ona, vedie ma k tým novým koňom, sú za ohradou a necháva ma pri nich. Je tu toľko nového, všetko si musím popozerať, to som ešte nevidel. Tu budem teraz?
Je tu deväť ďalších koní, všetci sú spolu vo veľkom výbehu a je tu krásne vidieť dookola, to sa mi páči. Voda je tu zo studničky a stále priteká čerstvá. Hlavne tu mám stále čo žrať, seno alebo trávu, a k tomu ešte ovos zmiešaný so všetkým možným, mňam. Pekné miesto pre život. Hlavne sa musím skamarátiť s ostatnými, aby sme spolu mohli vystrájať.
